Ženy dobýjajú české koľajnice, testy na rušňovodičov zvládajú lepšie ako muži

486
0
ZDIEĽAŤ

Praha 27. decembra (idnes.cz) – Po vodičkách autobusov sa české ženy stávajú aj rušňovodičmi. Cesta do rušňa je však pomerne ťažšia ako za volant autobusu. Po dôkladnej lekárskej prehliadke nasleduje odborný trojtýždňový intenzívny kurz, kde sa riešia nielen dopravné predpisy, ale predovšetkým technické veci. Ženy ich zvládajú na jednotku.

Bola to pôvodne len brigáda ako privyrobenie si k štúdiu architektúry a stavebníctva. Ako stewardka Leo Expressu sa na chvíľu pozrela Alžbeta Barčiaková aj na stanovište rušňovodiča. A pohľad z čela vlaku na trať ju uchvátil viac ako predstava celého života v kancelárii.

„Školu som dokončila kvôli rodičom, ale už na konci mi bolo jasné, že pôjdem robiť rušňovodiča. Chcela som robiť niečo, čo by ma bavilo, „hovorí Barčiaková. Po niekoľkých mesiacoch tejto práce zostáva stále nadšená. Dlhú dobu bol „mašinfíra“ rýdzo mužskou profesiou, v súčasnosti však v ČR začína lákať čoraz viac žien. Aj keď v celkovom počte viac ako šestnásť tisíc rušňovodičov tvoria zatiaľ len zlomok, rýchlo ich pribúda – tento rok ich jazdí už 33, ako ukazujú dáta z Dráhového úradu, ktorý licencie vydáva.

„Nečakám, že nastane podobný boom ako u vodičiek autobusov, práca na železnici má stále špecifiká. Ale s tým, ako sú jednotky a rušne čím ďalej modernejšie, je to určite práca, ktorá môže ženy osloviť, „hovorí Jindřich Hlas, šéf Federácie strojvodcov. Podľa neho sú nevýhodou pre ženy rušňovodičky predovšetkým dlhé turnusy aj pobyty mimo domova, zatiaľ čo napríklad pri autobusoch v mestskej hromadnej doprave vodičky prichádzajú ráno do práce a popoludní idú domov.

Cesta do rušňa je tiež pomerne ťažšia ako za volant autobusu. Po dôkladnej lekárskej prehliadke nasleduje odborný trojtýždňový intenzívny kurz, kde sa riešia nielen dopravné predpisy, ale predovšetkým technické veci. Barčiaková prišla v júni na Dráhový úrad a zvládla tak písomný test, ako aj ústnu skúšku hneď na prvýkrát. To nie je v Česku rozhodne zvykom. Dráhový úrad neobmedzuje počty skúšok, a tak veľa záujemcov chodí na testy pokojne päťkrát, šesťkrát.

Aj štatistiky ďalších rušňovodičov ukazujú, že ženy sú v príprave starostlivejšie. V roku 2015 uspelo pri skúškach všetkých šesť žien, z ktorých päť dalo skúšku na prvý pokus, jedna prešla na druhý pokus. „Ženy chodia na skúšky rozhodne lepšie pripravené ako muži. Je to dané zrejme tým, že tú prácu chcú skutočne robiť, niektorí páni to skúšajú štýlom, buď to vyjde, alebo nie“, hovorí hovorca Dráhového úradu Martin Novák.

Licenciou rušňovodiča však všetko nekončí. K ceste do kabíny rušňovodiča zostávajú ešte ďalšie školenia už priamo u dopravcu. Potom nasledujú tri mesiace, keď jazdia, ale iba so sprievodom, ktorý za ne zodpovedá. „Na pol roka som prišla o svoj osobný život, riešila som len prípravu na skúšku,“ spomína Barčiaková, ktorá zostala u Leo Expressu, kde jazdí s jednotkami Stadler Flirt.

V októbri prvýkrát vyrazila sama, jazdí pravidelne na vlakoch z Bohumína do Prahy a späť až do slovenskej Čadce. „Ten pocit, keď sa vlak rozbieha a mám ho pod kontrolou, je úžasný a neomrzí sa,“ hovorí Barčiaková, ktorá má podľa svojich slov najradšej úseky, kde môže ísť maximálnou rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu, alebo úsek z Chocně do Ústí nad Orlicí okolo Tichej Orlice.

Domnieva sa, že ženy sú ako rušňovodiči opatrnejší než muži. „Ako bývalá stewardka viem, čo dokáže prudké brzdenie, takže sa snažím brzdiť aj rozbiehať jemnejšie,“ hovorí.

Cestujúci sa občas divia, že vlak riadi žena. „Občas si myslia, že som prišla ako stewardka za rušňovodičom, občas sa spýtajú, či to skutočne šoférujem ja,“ dodáva mladá rušňovodička, ktorú lákajú zahraničné trasy alebo väčšie rušne. „Zatiaľ ma zviezli kamaráti a je to niečo, čo ma určite láka,“ dodáva.

Väčší záujem o prácu v profesiách, ktoré ovládajú doteraz najmä muži, evidujú aj České dráhy. U nich jazdí už deväť rušňovodičiek.

„Medzi ženami máme rušňovodičky, ktoré vozia motoráčiky na vedľajších lokálkach aj rýchlovlaky railjety na našich najrýchlejších tratiach,“ hovorí Pavel Krtek, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Českých dráh. Jedna žena je napríklad medzi šesticou hlavných prednostov v depe koľajových vozidiel, takmer dve desiatky ich pracujú v depách a dielňach ako prevádzkové zámočníčky alebo zámočníčky koľajových vozidiel. Ďalšie sú mechaničky v elektro odboroch.

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ