Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 601 (Váh) v elektrickom rušni radu 361.
Radenie vlaku
Rušeň 361 + vozeň Ampeer+ reštauračný vozeň WRReer61 + vozeň Bdghmeer61 + 6x vozeň Bmeer61 + vozeň B + poštový vozeň Postw.
Železničná trať Spišská Nová Ves- Košice je súčasťou trate ktorá spája Žilinu a Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku. Je súčasťou V. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.
Číslo trate: | ŽSR – 180 |
Správca: | Železnice Slovenskej republiky |
Trasa: | Spišská Nová Ves- Košice |
Otvorenie trate: | 1870 – 1872 |
Rozchod: | 1 435 mm |
Elektrifikácia: | 3 kV = |
Z histórie trate
Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.
Otváranie jednotlivých úsekov:
- 9. 1870: Košice- Kysak – Prešov
- 2. 1871: Bohumín- Český Tešín
- 2. 1871: Český Tešín – Žilina
- 12. 1871: Žilina – Poprad
- 12. 1871: Poprad – Spišská Nová Ves
- 3. 1872: Spišská Nová Ves – Kysak
Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.
Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.
Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.
Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.
Stanice na trati
· Spišská Nová Ves – križovatka s traťou 186 (Spišská Nová Ves – Levoča)
· Teplička nad Hornádom · Markušovce · Matejovce nad Hornádom · Chrasť nad Hornádom · Vítkovce · Olcnava · Spišské Vlachy – križovatka s traťou 187 (Spišské Vlachy – Spišské Podhradie) · Krompachy · Richnava · Kluknava · Margecany – križovatka s traťou 173 (Červená Skala – Margecany) · Margecany zastávka · Ružín · Malá Lodina · Veľká Lodina · Kysak – križovatka s traťou 188 (Košice – Muszyna) · Trebejov · Kostoľany nad Hornádom · Ťahanovce · Košice – hl. stanica – križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice), 169 (Košice – Hidasnémeti) a 190 (Košice – Čierna nad Tisou) |
Zajímavé video. Měl bych dotaz – v úseku Kysak – Košice kdysi byla stanice Družstevná pri Hornáde. To jsou dnešní Kostolany nad Hornádom?
Předem děkuji za odpověď.
Dobry den,
citujem: Družstevná pri Hornáde – Názov železničnej stanice Družstevná pri Hornáde sa od 11. decembra 2004 nadradzuje novým názvom Kostoľany nad Hornádom. Starosta obce Kostoľany nad Hornádom požiadal cestou Železníc SR o zmenu názvu stanice Družstevná pri Hornáde na Kostoľany nad Hornádom.
Názov stanice starosta obce odôvodnil tým, že jestvujúci názov stanice nie je v súlade s úradným názvom obce.
Pekny den prajem,
redakcia
Aha, děkuji za vysvětlení.