Trať ŽSR 180 Košice- Spišská Nová Ves

404
0
ZDIEĽAŤ

Jazda v rýchliku v rýchliku R 604 Dargov Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Radenie vlaku

Rušeň 362+ osobný vozeň Ampeer+ osobný vozeň WRRmeer+ osobný vozeň Bdghmeer+ 3x osobný vozeň Bmpeer+ osobný vozeň Bdgteer+ 6x osobný vozeň Bmeer

O trati

Železničná trať Žilina – Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.

Číslo trate: ŽSR – 180
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Košice- Spišská Nová Ves
Otvorenie trate: 1870 – 1872
Rozchod: 1 435 mm
Elektrifikácia: 3 kV =

 

Z histórie

Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.

Otváranie jednotlivých úsekov:

  • 9. 1870: Košice- Kysak – Prešov
  • 2. 1871: Bohumín- Český Těšín
  • 2. 1871: Český Tešín – Žilina
  • 12. 1871: Žilina – Poprad
  • 12. 1871: Poprad – Spišská Nová Ves
  • 3. 1872: Spišská Nová Ves – Kysak

Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.

Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.

Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.

Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.

Parametre trate

Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.

Stanice a zastávky na trati

  • Košice – hl. stanica – križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice), 169 (Košice – Hidasnémeti) a 190 (Košice – Čierna nad Tisou)
  • Ťahanovce
  • Kostoľany nad Hornádom
  • Trebejov
  • Kysak – križovatka s traťou 188 (Košice – Muszyna)
  • Veľká Lodina
  • Malá Lodina
  • Ružín
  • Margecany zastávka
  • Margecany – križovatka s traťou 173 (Červená Skala – Margecany)
  • Kluknava
  • Richnava
  • Krompachy
  • Spišské Vlachy – križovatka s traťou 187 (Spišské Vlachy – Spišské Podhradie)
  • Olcnava
  • Vítkovce
  • Chrasť nad Hornádom
  • Matejovce nad Hornádom
  • Markušovce
  • Teplička nad Hornádom
  • Spišská Nová Ves – križovatka s traťou 186 (Spišská Nová Ves – Levoča)

Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ