Jazda v osobnom vlaku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. Os 7508 v motorovej súprave radu 813.
Železničná trať Zvolen – Vrútky (trať číslo 170) je železničná trať na Slovensku, spájajúca Zvolen, Banskú Bystricu, Martin a Vrútky. Pôvodne viedla trať cez Kremnicu, no po vybudovaní úseku cez Harmanec sa jej trasovanie zmenilo cez Banskú Bystricu.
Číslo trate: | ŽSR – 170 |
Správca: | Železnice Slovenskej republiky |
Trasa: | Zvolen – Vrútky |
Rozchod: | 1 435 mm |
O trati
Pôvodná trať Zvolen – Vrútky bola súčasťou železnice Budapešť – Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky(prepojenie s Košicko-bohumínskou železnicou), ktorá bola uvedená do prevádzky 12. augusta 1872. Úvahy o prepojení Zvolena s Košicko-bohumínskou železnicou cez Ružomberok alebo Harmanec sa nerealizovali kvôli vysokým nákladom. Napokon bol vybratý variant, vedúci cez Kremnicu.
Úsek medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bol zaradený medzi trate II. triedy a sprevádzkovaný 3. septembra 1873. Spojenie B. Bystrice s Turcom bolo na dlhé roky neaktuálne. K realizácii prepojenia tratí, vedúcich Pohroním a Turcom sa pristúpilo až v medzivojnovom období, kedy sa začala budovať tzv. stredoslovenská transverzála – spojnica Nitry resp. Trenčína cez Prievidzu, Handlovú, Dolnú Štubňu, Banskú Bystricu a Margecany s Košicami.
V roku 1931 bola uvedená do prevádzky železničná trať Handlová – Horná Štubňa, spájajúca regióny Ponitrie a Turiec a v roku 1936 trať Červená Skala – Margecany, ktorá sa napájala na trať Žilina – Košice. Po ukončení týchto úsekov sa v roku 1936 začala výstavba posledného úseku Banská Bystrica – Dolná Štubňa, ktorá mala prepojiť už existujúce trate.
Chýbajúci úsek medzi Banskou Bystricou a Dolnou Štubňou mal mať dĺžku 40,956 km a prekonávať výškový rozdiel 373,78 m z bystrickej a 125,62 m z turčianskej strany. Počet tunelov i dĺžka sa počas výstavby zmenila pre zložité geologické podmienky. Najvyšší bod trate dosahoval nadmorskú výšku 692,94 m n. m..
Náročná horská trať na styku Veľkej Fatry a Kremnických vrchov využíva 22 tunelov v súhrnnej dĺžke 12 211 metrov, 112 mostov a priepustov. Na stavbe pracovalo až do 12 339 pracovníkov (máj 1938) a tak už 19. decembra 1940 bola slávnostne otvorená.
Koncom 2. svetovej vojny bola ustupujúcimi Nemcami zničená väčšina viaduktov a mostov a po ich oprave bola premávka obnovená 17. marca 1946.
Tunely
Počas 4. rokov bolo na trati Banská Bystrica – Dolná Štubňa vybudovaných 22 tunelov s celkovou dĺžkou 12 211 m. Projekt počítal so 14. tunelmi, preto sú očíslované od čísla 1 po číslo 14. Zvyšné tunely, označené kombináciou čísla a písmena, boli vybudované kvôli výhodnosti tejto varianty oproti povrchovému vedeniu. Pre nevhodné podložie v úseku projektovanej trate tak bol vybudovaný tunel 2a, tunely 3a, 4a, 4b, 4c, 4d, 5a boli vybudované namiesto hlbokých zárezov s vysokými skalnými stenami alebo múrmi.
Tunel č. 8 bol budovaný v tvare veľkého oblúka v Starohorskej a Bystrickej doline s cieľom získať nadmorskú výšku. Je považovaný za jeden tunel, prerušený tokom rieky Bystrica.
Najdlhším tunelom trate je tunel č. 14 – Čremošniansky (nazývaný i Harmanecký), ktorý je zároveň najdlhším železničným tunelom ŽSR. Jeho prerazenie trvalo iba 23 mesiacov a odchýlka počas výstavby predstavovala v smerovom profile 28 mm, výškovom 5 mm a dĺžkovom 35 mm.
Stali sa charakteristickým prvkom celej trate. Pri stavbe tunelov bola použitá rakúska modifikovaná tunelovacia metóda. [Ako prvá sa razí spodná smerová štola o svetlosti 8 – 12 m2, z nej sa vo vzájomnej vzdialenosti 40 – 96 m vylamovali šikmé klenbové zálomy, vyrúbal sa celý klenbový priestor (tzv. kalota), a nakoniec sa dorúbal zvyšok plného profilu. Obmurovka bola, zjednodušene povedané, 2 typov: opory betónové a klenba kamenná, alebo celá obmurovka murovaná kamenná)
Číslo | Názov | Dĺžka (m) | Medzistaničný úsek |
1 | Kačický | 349,80 | Banská Bystrica – Kostiviarska |
2 | Dolinský I. | 120 | Kostiviarska – Uľanka |
2a | Dolinský II. | 576 | Kostiviarska – Uľanka |
3 | Polkanovský I. | 900 | Uľanka – Harmanec |
3a | Polkanovský II. | 116 | Uľanka – Harmanec |
4 | Ulmanský I. | 525 | Uľanka – Harmanec |
4a | Ulmanský II. | 41,04 | Uľanka – Harmanec |
4b | Ulmanský III. | 67,1 | Uľanka – Harmanec |
4c | Ulmanský IV. | 50 | Uľanka – Harmanec |
4d | Ulmanský V. | 64,28 | Uľanka – Harmanec |
5 | Čabraďský I. | 280 | Harmanec – Dolný Harmanec |
5a | Čabraďský II. | 144 | Harmanec – Dolný Harmanec |
6 | Harmanecký I. | 200 | Harmanec – Dolný Harmanec |
7 | Harmanecký II. | 294 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
8a | Japeňský I. | 1133 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
8b | Japeňský II. | 756 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
9 | Grehelský I. | 1300 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
10 | Grehelský II. | 280 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
11 | Kosiensky | 70 | Harmanec jaskyňa – Čremošné |
12 | Rabkynský | 197 | Harmanec jaskyňa – Čremošné |
13 | Tufenský | 50 | Harmanec jaskyňa – Čremošné |
14 | Čremošniansky tunel | 4 698 | Harmanec jaskyňa – Čremošné |
Viadukty
V náročnom teréne bolo vybudovaných 112 mostov a priepustov, medzi nimi i 4 viadukty s oceľovými plnostennými konštrukciami a 1 železobetónový klenutý viadukt s hlavným oblúkom rozpätia 55 m.
- Kostiviarsky viadukt – je oceľový a má 4 polia po 25 m.
- Uľanský viadukt – železobetónová konštrukcia má 1 hlavnú a 3 vedľajšie klenby s rozpätím 19 + 55 + 19 + 19 m. Nad údolím je vo výške 42 m a dĺžka oblúka železobetónovej klenby je 70 m.
- Viadukt „Čierna Voda“ – je oceľový a má 5 polí po 25 m.
- Viadukt „Glózy“ – je oceľový a má 4 polia po 25 m.
- Viadukt „Na Vode“ – je oceľový a má 5 polí po 25 m.
Trať 170 je v úseku Zvolen – Banská Bystrica elektrifikovaná striedavou sústavou 25 kV 50 Hz. Elektrifikáciu robili od novembra 2004 do marca 2007. Zmluva so stavebným dodávateľom, Sdružení Zvolen – Banská Bystrica, zloženého z firiem ŽS Brno a.s., BETAMONT s.r.o., ELTRA s.r.o., bola podpísaná 9. novembra 2004. Stavebné práce sa začali už 25. novembra toho roku.
Celková dĺžka elektrifikácie bola 25,125 km.
Stanice na trati
(zdroj: wikipedia.org)
Veľmi pekne rozbehnutý projekt. Pár poznámok k technickej stránke: v tuneloch by to chcelo kameru s väčšou citlivosťou, možno dve kamery jedna nad druhou, jedna pre snímanie za normálneho osvetlenia, druhá v tuneloch. Tiež by nebolo na škodu trochu širší uhol pohľadu, menší zoom na kamere. V ostrejších pravých zákrutách sa „stratí“ z dohľadu pravá časť trate aj s návestiami. Dúfam že to bude pokračovať aj ďalej. Držím palce.