Jazda v rýchliku v rýchliku R 933 Gemeran Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Radenie vlaku
Rušeň 757+ 3x osobný vozeň Beer+ 1x osobný vozeň Bdgteer+ 1x osobný vozeň ARmeer/WRRm+ 1x osobný vozeň Apeer
O trati
Železničná trať Zvolen – Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 160) je jedno, na niektorých úsekoch dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Zvolen a Košice.
Zaujímavosťou trate je dvojaká trakcia na koncových úsekoch:
- na úseku Zvolen osobná stanica– Zvolen nákladná stanica je napájacia sústava ~25 kV 50 Hz (AC – striedavý prúd)
- na úseku Košice– Haniska je napájacia sústava =3 kV (DC – jednosmerný prúd)
V novembri 2015 bola plánovaná elektrifikácia trasy Haniska – Veľká Ida – Moldava nad Bodvou mesto. Elektrifikácia prebehne čiastočne na trati Moldava nad Bodvou – Medzev.
Číslo trate: | ŽSR – 160 |
Správca: | Železnice Slovenskej republiky |
Trasa: | Jesenské- Rožňava |
Rozchod: | 1 435 mm |
Z histórie
Trať medzi dôležitými dopravnými uzlami juhom Slovenska vznikla prepojením úsekov, vybudovaných počas Rakúsko-Uhorska.
Koncesia na výstavbu železnice, odbočujúcej v Barci z trate MÁV a vedúcej cez Drienovec do Turne nad Bodvou bola vydaná nariadením ministerstva obchodu (ďalej MO) č. 68051/89.XII.26 Dr. Aurelovi Münnichovi a spoločníkom. Výstavba ďalších tratí Moldava n. B. – Medzev a Počkaj – Baňa Lucia bola povolená nariadením MO č. 61602/93.VIII.26. Na železnici bolo treba postaviť 11 staníc a 1 zastávku, 10 výpravných budov, 10 skladísk, 17 strážnych stanovíšť a 3 remízy pre rušne. Najväčšie mosty cez rieku Bodvu (rozpätie 30 a 10 m) boli drevenej konštrukcie. Celkové náklady výstavby železnice s odbočkami dosiahli 3 850 000 K. Na úseku Košice – Turňa nad Bodvou sa prevádzka začala 12.10.1890, na odbočkách Moldava nad Bodvou – Medzev a Počkaj – Baňa Lucia 1.8.1894.
Sprevádzkovaním náročného úseku medzi Rožňavou a Turňou nad Bodvou s 3 148 m dlhým Jablonovským tunelom, došlo 23. januára 1955 k prepojeniu už existujúcich úsekov a vzniku tzv. juhoslovenskej transverzály. Na trati sa v minulosti nachádzali ešte 2 tunely, z ktorých bol jeden (pri žst. Píla) vylúčený z prevádzky z dôvodu výstavby dvojkoľajnej trati v úseku Kriváň – Lovinobaňa a teda sa pristúpilo k odkloneniu trate mimo tunela, a druhý (pri žst. Podkriváň) bol odstránený a na rovnakom mieste nahradený hlbokým a dlhým betónovým zárezom.
Otváranie jednotlivých úsekov:
- august 1860: bol ako súčasť Tiskej železnice otvorený úsek Košice – Barca
- máj 1871: sprevádzkovali úsek Fiľakovo – Lučenec
- jún 1871: sprevádzkovali úsek Lučenec – Zvolen
- september 1873: otvorili úsek Fiľakovo – Lenartovce
- jún 1874: bol dokončili úsek po Rožňavu
- október 1896: sprevádzkovali úsek Barca – Turňa nad Bodvou
- január 1955: otvorením úseku Turňa nad Bodvou – Rožňava skompletizovali južnú magistrálu
Stanice a zastávky na trati
- Jesenské– križovatka s traťou 174 (Brezno – Jesenské)
- Dubovec
- Orávka
- Rimavská Seč
- Čížkúpele
- Lenartovce
- Abovce
- Riečka
- Štrkovec
- Včelince
- Tornaľa
- Gemer
- Gemerská Panica
- Čoltovo
- Bohúňovo
- Gemerská Hôrka
- Plešivec– križovatka s traťou 165 (Plešivec – Muráň) a 166 (Plešivec – Slavošovce)
- Vidová
- Slavec jaskyňa
- Rožňava– križovatka s traťou 167 (Dobšiná – Rožňava)