Trať ŽSR 154 Banská Štiavnica- Hronská Dúbrava

560
0
ZDIEĽAŤ

Jazda v osobnom vlaku Os 6112 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.  v motorovej jednotke radu 812 po kultovej Trati mládeže.

Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica alebo Trať mládeže (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 154) je jednokoľajná horská železničná trať vedúca dolinou potoka Jasenica, spájajúca Banskú Štiavnicu s Pohroním (Hronskou Dúbravou).

banska-stiavnica

Číslo trate: ŽSR 154
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Banská Štiavnica- Hronská Dúbrava
Otvorenie trate: 30.10.1949
Rozchod: 1 435 mm

kozelnicky-viadukt

Z histórie

Banská Štiavnica patrila v minulosti vďaka ťažbe vzácnych kovov medzi najdôležitejšie mestá monarchie. Koncom 18. storočia bola Štiavnica s poddanskými dedinami s viac ako 20 000 obyvateľmi druhým najväčším sídlom na Slovensku tesne za Bratislavou. V roku 1870 sa preto začala stavať úzkorozchodná železnica z Hronskej Dúbravy s rozchodom jeden meter. Trať bola sprevádzkovaná v auguste 1873 ako prvá verejná úzkorozchodná parná železnica vo vtedajšom Uhorsku. Prejdenie vzdialenosti viac ako 20 kilometrov trvalo približne hodinu a pol (z Banskej Štiavnice do Hronskej Breznice za 1 hodinu a 19 – 24 minút a naspäť za 1 hodinu 44 minút). Parný vlak dostal pomenovanie „Štiavnická Anča“, ktoré sa doteraz lokálne používa na označenie vlakovej súpravy premávajúcej na tejto trati.

Na archívnej snímke z júla 1948 budovanie Trate mládeže Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica.
Na archívnej snímke z júla 1948 budovanie Trate mládeže Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica.

Počas existencie Slovenského štátu bola medzi prioritami dopravného prepojenia aj železnica s normálnym rozchodom do Banskej Štiavnice. Výstavba novej trate s normálnym rozchodom sa začala slávnostným výkopom 6. októbra 1943. V roku 1944 boli práce pod vplyvom prebiehajúcich bojov druhej svetovej vojny zastavené.

Na archívnej snímke z 31. októbra 1949 spustenie dopravy na Trati mládeže v Hronskej Dúbrave. V rámci osláv 30. výročia ČSR konala sa v nedeľu 30. októbra v Údolí radosti na Trati mládeže slávnosť zahájenia dopravy za účasti vlády, Slovenskej národnej rady, Zboru povereníkov, Československého zväzu mládeže a iných významných politických a verejných činiteľov. Na snímke privítanie na stanici v Banskej Štiavnici.
Na archívnej snímke z 31. októbra 1949 spustenie dopravy na Trati mládeže v Hronskej Dúbrave. V rámci osláv 30. výročia ČSR konala sa v nedeľu 30. októbra v Údolí radosti na Trati mládeže slávnosť zahájenia dopravy za účasti vlády, Slovenskej národnej rady, Zboru povereníkov, Československého zväzu mládeže a iných významných politických a verejných činiteľov. Na snímke privítanie na stanici v Banskej Štiavnici.

Po vojne sa najprv obnovovali poškodené úseky dôležitejších koridorov a význam spojovacích a málo frekventovaných tratí, ako bola táto, výrazne poklesol. Navyše Štiavnická železnica bola rozostavaná len na časti trate a niektoré úseky neboli vôbec začaté. Namiesto opätovného plánovanému začiatku prác v roku 1946 hrozilo definitívne zastavenie výstavby.

Trať mládeže

Záchranou výstavby bola záväzok bývalého Ústredia Zväzu slovenskej mládeže na konferencii 27. októbra 1947, ktoré sa zaviazalo, že trať dobuduje a odovzdá do 28. októbra 1949do užívania. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 dostal projekt názov Trať mládeže. Najvyšší vtedajší predstaviteľ Slovenska, predseda Zboru povereníkov Gustáv Husák (vtedy 35 ročný) otváral výkop mládežníckej časti výstavby 1. apríla 1948. Samotné práce na trati sa oficiálne začali 5. apríla 1948. Na návštevu prišiel aj Klement Gottwald.

Na archívnej snímke z 31. októbra 1949 spustenie dopravy na Trati mládeže v Hronskej Dúbrave. V rámci osláv 30. výročia ČSR konala sa v nedeľu 30. októbra v Údolí radosti na Trati mládeže slávnosť zahájenia dopravy za účasti vlády, Slovenskej národnej rady, Zboru povereníkov, Československého zväzu mládeže a iných významných politických a verejných činiteľov. Na snímke slávnostný vlak prechádza cez viadukt.
Na archívnej snímke z 31. októbra 1949 spustenie dopravy na Trati mládeže v Hronskej Dúbrave. V rámci osláv 30. výročia ČSR konala sa v nedeľu 30. októbra v Údolí radosti na Trati mládeže slávnosť zahájenia dopravy za účasti vlády, Slovenskej národnej rady, Zboru povereníkov, Československého zväzu mládeže a iných významných politických a verejných činiteľov. Na snímke slávnostný vlak prechádza cez viadukt.

Trať mládeže bola jedna z prvých veľkých propagandistických „stavieb mládeže“ na Slovensku a aj preto má mimoriadny význam.Režim podporoval a propagoval tieto stavby, pretože mali dokazovať „budovateľské nadšenie a oddanosť mladých ľudí socializmu a zároveň poslúžili ako nástroj ich ovplyvňovania“.

Na stavbe sa vystriedalo 47 162 mladých ľudí. Väčšina z nich bola z Československa, ale 1601 prišlo zo zahraničia (z Albánska, Alžírska, Anglicka, Bulharska, Francúzska, Indie, Maďarska, Nórska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny). Brigádovali väčšinou zadarmo (okrem platených organizátorov).

Od leta 2009 pôsobí v koncovej stanici Trate mládeže v Banskej Štiavnici občianske združenie Štokovec, priestor pre kultúru, ktoré tu realizuje projekt rezidenčného centra Banská Stanica Contemporary.

V roku 2012 ministerstvo dopravy SR oznámilo, že zruší osobnú dopravu na tejto trati od 9. decembra 2012 z ekonomických dôvodov. Aj vďaka petícii miestnych aktivistov z augusta 2012, ktorí ju spustili po skončení pripomienkového konania k návrhu nového cestovného poriadku, v ktorom ich pripomienky a argumenty neboli vypočuté, ministerstvo svoje rozhodnutie zmenilo. V roku 2012 sa tiež Banskoštiavnická samospráva obrátila na pamiatkárov so žiadosťou o zápis Trate Mládeže do registra národných kultúrnych pamiatok.

hronska-dubrava

Technické parametre trate

Úzkokoľajná trať nebola zhodná so súčasnou traťou a jej pozostatky sú v teréne mimo novej trate viditeľné doteraz. Pre terénne prekážky bola jej celková dĺžka pôvodne asi o 2 km dlhšia (22 km a 895 m) a to aj preto, že vychádzala z Hronskej Breznice. V Banskej Štiavnici mala trať konečnú na Špitálskej lúke, kde sú teraz postavené obytné a rodinné domy. Jedna zo staničných budov sa zachovala pri tamojšej základnej škole, no iba málokto vie, čomu kedysi slúžila. O histórii tohto miesta hovorí už len názov ulice Železničiarska a miestne pomenovanie Stará stanica.

Trať s horským charakterom (výškový rozdiel 266 metrov) si vyžadovala rozsiahle zemné práce a bolo potrebné vybudovať oceľový most cez Hron s rozpätím (2 x 20,18 + 40,37 m), 300 m dlhý Beliansky a 127 m dlhý Kozelnícky viadukt, 1 194,5 m dlhý Banskoštiavnický (Kolpašský) tunel, až 18 m vysoké násypy a 19 m hlboké zárezy, čím sa trať z H. Dúbravy skrátila z 20,3 na súčasných 19,731 km. Prevádzka na trati bola slávnostne otvorená 29. októbra 1949.

Pôvodne plánované predĺženie trate do Pukanca (cez Štiavnické Bane) a do Hontianskych Nemiec (cez Svätý Anton) sa nikdy nezrealizovalo.

Stanice a zastávky na trati

  • Banská Štiavnica
  • Banský Studeneczastávka (vo vzdialenosti 4,9 km po ceste 2536 od obce Banský Studenec)
  • Banská Belá
  • Kozelník
  • Hronská Dúbrava– križovatka s traťou 150 (Nové Zámky – Zvolen) a 171 (Zvolen – Diviaky)

Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ