Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 362.

Radenie vlaku

Rušeň 362 + vozeň Aeer61 + vozeň Apeer61 + vozeň WRRmeer61 + vozeň BDshmeer + 3x vozeň Beer61 + 4x vozeň Bmpeer61.

Železničná trať Bratislava – Trnava je súčasťou trate Bratislava– Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Trnavu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.

Z histórie trate

Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22.1.1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl. Pomerne nízky náklad stavby súvisel s použitím koní ako ťažnej sily. 27. septembra 1840 začala skúšobná a 4.10.1840 verejná prevádzka 15,5 km dlhej konskej železnice medzi mestami Bratislava a Svätý Jur (prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku). Na úseku Svätý Jur – Pezinok sa prevádzka začala 30.6.1841. V roku 1872 trať zatvorili kvôli rekonštrukcii na parnú trakciu. 11. decembra 1846 bol sprevádzkovaný úsek po Sereď, 20. augusta 1848 po nej šiel prvý parný vlak z Viedne. V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. 1. mája 1873 oficiálne spustili premávku parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava.

Zaujímavosti

Na trati ŽSR číslo 120 medzi stanicami Pezinok a Šenkvice sa nachádza železničná estakáda. Jej dĺžka je 740 m a dokončili ju v roku 2005.
Vybudovali ju ako najzložitejšiu časť stavby preložky V. koridoru a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť modernizovaného úseku kopíruje pôvodnú starú trať v dĺžke 1,5 km a druhý úsek nahradila preložka železničnej trate v dĺžke 3,5 km. V tomto úseku je nová trať vedená na novovybudovanom železničnom násype, ktorého výška je až do 8 m a zvyšnú časť tvorí železničná estakáda v dĺžke 740 m.

Modernizácia úsekov na trati

Stanice na trati

• Bratislava hlavná stanica – križovatka s traťou 100, 110, 130, 132 a 607
• Bratislava-Vinohrady
• Bratislava-Rača – križovatka s traťou 602
• Svätý Jur
• Pezinok zastávka
• Pezinok
• Šenkvice
• Báhoň
• Cífer
• Trnava – križovatka s traťou 116 a 133
• Brestovany
• Leopoldov – križovatka s traťou 133 a 141
• Madunice
• Veľké Kostoľany
• Drahovce zastávka
• Piešťany
• Horná Streda
• Brunovce
• Považany
• Nové Mesto nad Váhom – križovatka s traťou 121
• Trenčianske Bohuslavice
• Melčice
• Kostolná-Zariečie
• Zlatovce
• Trenčín – križovatka s traťou 143
• Opatová nad Váhom
• Trenčianska Teplá – križovatka s traťou 122, 123 a 124
• Dubnica nad Váhom
• Ilava
• Košeca
• Ladce
• Beluša
• Dolné Kočkovce
• Púchov – križovatka s traťou 125, na sever od stanice styk sústav ~25 kV a =3 kV
• Nosice
• Milochov (v rámci modernizácie trate bude zrušená)
• Považská Bystrica
• Považská Teplá
• Plevník-Drienové
• Predmier
• Bytča
• Dolný Hričov
• Horný Hričov
• Žilina – križovatka s traťou 126, 127 a 180

Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net