Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 362.
Radenie vlaku
Rušeň 362 + vozeň Aeer61 + vozeň Apeer61 + vozeň WRRmeer61 + vozeň BDshmeer + 3x vozeň Beer61 + 4x vozeň Bmpeer61.
| Číslo trate: | ŽSR – 120 |
| Správca: | Železnice Slovenskej republiky |
| Trasa: | Bratislava – Trnava |
| Rozchod: | 1 435 mm |
| Elektrifikácia: | Napájacia sústava – striedavý prúd 25 kV 50 Hz |
Železničná trať Bratislava – Trnava je súčasťou trate Bratislava– Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Trnavu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.
Z histórie trate
Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22.1.1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl. Pomerne nízky náklad stavby súvisel s použitím koní ako ťažnej sily. 27. septembra 1840 začala skúšobná a 4.10.1840 verejná prevádzka 15,5 km dlhej konskej železnice medzi mestami Bratislava a Svätý Jur (prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku). Na úseku Svätý Jur – Pezinok sa prevádzka začala 30.6.1841. V roku 1872 trať zatvorili kvôli rekonštrukcii na parnú trakciu. 11. decembra 1846 bol sprevádzkovaný úsek po Sereď, 20. augusta 1848 po nej šiel prvý parný vlak z Viedne. V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. 1. mája 1873 oficiálne spustili premávku parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava.
Zaujímavosti
Na trati ŽSR číslo 120 medzi stanicami Pezinok a Šenkvice sa nachádza železničná estakáda. Jej dĺžka je 740 m a dokončili ju v roku 2005.
Vybudovali ju ako najzložitejšiu časť stavby preložky V. koridoru a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť modernizovaného úseku kopíruje pôvodnú starú trať v dĺžke 1,5 km a druhý úsek nahradila preložka železničnej trate v dĺžke 3,5 km. V tomto úseku je nová trať vedená na novovybudovanom železničnom násype, ktorého výška je až do 8 m a zvyšnú časť tvorí železničná estakáda v dĺžke 740 m.
Modernizácia úsekov na trati
| Úsek | Dĺžka | Začiatok výstavby | Koniec výstavby | |
| Bratislava – Trnava | ||||
| Bratislava Rača – Šenkvice (mimo staníc) | 13,4 km | marec 2002 | september 2006 | |
| Šenkvice – Cífer a stanice v úseku Rača – Trnava | 22,4 km | júl 2004 | september 2008 | |
| Cífer – Trnava (mimo staníc) | 5,8 km | marec 2000 | jún 2001 | |
Stanice na trati
- Bratislava hlavná stanica – križovatka s traťou 100, 110, 130, 132 a 607
- Bratislava-Vinohrady
- Bratislava-Rača – križovatka s traťou 602
- Svätý Jur
- Pezinok zastávka
- Pezinok
- Šenkvice
- Báhoň
- Cífer
- Trnava – križovatka s traťou 116 a 133
Zajímavé video z první koridorizované trati na Slovensku. ŽSR ve stanicích na této trati instalují elektronické zabezpečovací zařízení (pravděpodobně ESA stejně jako SŽDC v České republice). Rozdíl je však v traťovém zabezpečovacím zařízení – zatímco SŽDC na svých koridorových tratích preferuje autoblok, tak ŽSR preferuje automatická hradla. Svým způsobem obojí funguje takřka stejně, ale řekl bych, že u automatických hradel lze mezistaniční úseky rozdělit na méně oddílů než v případě autobloku. Další rozdíl je v tom, že zatímco u autobloku je každé návěstidlo zároveň předvěstí pro další návěstidlo, u automatických hradel tomu tak není a každé návěstidlo musí mít svou samostatnou předvěst.