Trať ŽSR 120 Bratislava– Trnava

1613
1
ZDIEĽAŤ

Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 361.

Radenie vlaku

Rušeň 361 + reštauračný vozeň WRRm + vozeň Apeer61 + jedálenský vozeň WRRmeer61 + vozeň Bdghmeer61 + vozeň Bdteer/Bdgteer + vozeň Bmpeer61 + 3x vozeň Beer61 + 4x vozeň Bmeer61.

Číslo trate: ŽSR – 120
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Bratislava – Trnava
Rozchod: 1 435 mm
Elektrifikácia: Napájacia sústava – striedavý prúd 25 kV 50 Hz

Železničná trať Bratislava – Trnava je súčasťou trate Bratislava– Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Trnavu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.

Z histórie trate

Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22.1.1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl. Pomerne nízky náklad stavby súvisel s použitím koní ako ťažnej sily. 27. septembra 1840 začala skúšobná a 4.10.1840 verejná prevádzka 15,5 km dlhej konskej železnice medzi mestami Bratislava a Svätý Jur (prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku). Na úseku Svätý Jur – Pezinok sa prevádzka začala 30.6.1841. V roku 1872 trať zatvorili kvôli rekonštrukcii na parnú trakciu. 11. decembra 1846 bol sprevádzkovaný úsek po Sereď, 20. augusta 1848 po nej šiel prvý parný vlak z Viedne. V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. 1. mája 1873 oficiálne spustili premávku parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava.

Zaujímavosti

Na trati ŽSR číslo 120 medzi stanicami Pezinok a Šenkvice sa nachádza železničná estakáda. Jej dĺžka je 740 m a dokončili ju v roku 2005.
Vybudovali ju ako najzložitejšiu časť stavby preložky V. koridoru a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť modernizovaného úseku kopíruje pôvodnú starú trať v dĺžke 1,5 km a druhý úsek nahradila preložka železničnej trate v dĺžke 3,5 km. V tomto úseku je nová trať vedená na novovybudovanom železničnom násype, ktorého výška je až do 8 m a zvyšnú časť tvorí železničná estakáda v dĺžke 740 m.

Modernizácia úsekov na trati

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
Bratislava  – Trnava
Bratislava Rača – Šenkvice (mimo staníc) 13,4 km marec 2002 september 2006
Šenkvice – Cífer a stanice v úseku Rača – Trnava 22,4 km júl 2004 september 2008
Cífer – Trnava (mimo staníc) 5,8 km marec 2000 jún 2001

Stanice na trati

  • Bratislava hlavná stanica – križovatka s traťou 100, 110, 130, 132 a 607
  • Bratislava-Vinohrady
  • Bratislava-Rača – križovatka s traťou 602
  • Svätý Jur
  • Pezinok zastávka
  • Pezinok
  • Šenkvice
  • Báhoň
  • Cífer
  • Trnava – križovatka s traťou 116 a 133

 

1 komentár

  1. Zajímavé video z první koridorizované trati na Slovensku. ŽSR ve stanicích na této trati instalují elektronické zabezpečovací zařízení (pravděpodobně ESA stejně jako SŽDC v České republice). Rozdíl je však v traťovém zabezpečovacím zařízení – zatímco SŽDC na svých koridorových tratích preferuje autoblok, tak ŽSR preferuje automatická hradla. Svým způsobem obojí funguje takřka stejně, ale řekl bych, že u automatických hradel lze mezistaniční úseky rozdělit na méně oddílů než v případě autobloku. Další rozdíl je v tom, že zatímco u autobloku je každé návěstidlo zároveň předvěstí pro další návěstidlo, u automatických hradel tomu tak není a každé návěstidlo musí mít svou samostatnou předvěst.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ