Jazda v osobnom vlaku Os 2613 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Radenie vlaku
Rušeň 240 + osobný vozeň Bdtmee + osobný vozeň Bdgtmee + osobný vozeň Bdtmee
O trati
Železničná trať Kúty – Trnava (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 116) je elektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Kúty a Trnavu. Prepája trate 110 (Bratislava – Břeclav) a 120 (Bratislava – Žilina).
V stanici Jablonica je odbočka na trať Jablonica – Brezová pod Bradlom (trať ŽSR 117). Na tejto trati je v súčasnosti osobná doprava zastavená.
ZSSK na tejto trati v súčasnom grafikone vlakovej dopravy prevádzkuje denne 11 párov osobných vlakov. Na vlaky sú nasadzované klasické súpravy.
V Trnave je trať napojená na trať ŽSR 120 Bratislava – Žilina – (Košice) a na trať ŽSR 133 Trnava – Sereď – Galanta.
ZSSK má v stanici Trnava zriadené Zákaznícke centrum poskytujúce širokú škálu služieb pre cestujúcu verejnosť http://www.slovakrail.sk/sk/sluzby/sluzby-na-stanici/zakaznicke-centra.html (podľa možnosti výber vhodných informácií z uvedenej stránky).
Číslo trate: ŽSR 116
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Kúty- Jablonica
Rozchod: 1435 mm
Elektrifikácia: 25 kV 50 Hz
História trate
Železničné spojenie Kútov a Trnavy prvýkrát verejne prezentoval senický rodák Viliam Pauliny- Tóth, poslanec uhorského snemu v roku 1871. Vo svojom návrhu výstavby železníc počítal i s traťou spájajúcou Šahy – Levice – Nitru – Hlohovec – Holíč a Hodonín. Po dlhých rokoch bolo koncom 19. storočia rozhodnuté o výstavbe trate Nitra – Leopoldov – Trnava – Kúty – Břeclav.
Trať bola rozdelená na 2 úseky: Lužianky – Leopoldov a Trnava – Jablonica – Kúty. Vytvárala spojenie Ponitria, Považia a krajinskej hranice s napojením na Severnú dráhu cisára Ferdinanda s dĺžkou 111,7 km. (O úseku Leopoldov – Lužianky viac v článku o trati Leopoldov – Kozárovce.)
Otváranie úsekov:
- decembra1897: Trnava- Smolenice – 21,1 km
- decembra1897: Jablonica- Kúty – 32,1 km
- júna1898: Smolenice – Jablonica – 3,3 km
- septembra1899: odbočka Jablonica – Brezová pod Bradlom- 11,7 km
- septembra1900: Kúty – krajinská hranica – 6,4 km
Železnica prechádza rovinou i horským terénom Malých Karpát a bolo nutné vykonať množstvo zemných prác. Najzložitejší úsek priesmykom pohoria medzi Smolenicami a Jablonicou je vedený 900 m dlhým tunelom, najväčší násyp má 20,2 m a zárez 16,4 m. Celkovo bolo potrebné vybudovať 212 stavieb v celkovej dĺžke 791 m.
Počas druhej svetovej vojny bola trať i tunel poškodená ustupujúcou nemeckou armádou a boli nutné rozsiahle opravy. Sprejazdnená bola už v máji 1945 a opravy prebiehali až do roku 1947, kedy sa dokončili práce na tuneli.
Elektrifikácia trate sa uskutočnila v dvoch etapách:
- decembra1980 otvorený úsek Kúty – Jablonica
- mája1982 otvorený úsek Trnava – Jablonica
Rekonštrukcia trate a staníc
Budova stanice Senica bola po rekonštrukcii skolaudovaná v apríli 2013. Postavená bola v roku 1897 a rekonštruovaná v rokoch 1967 a 1968. V roku 2013 v stanici boli zrekonštruované koľaje 1, 2 a 3 a nástupištia 1 a 2. Rekonštrukcia umožnila bezbariérový prístup cestujúcich, nainštalovali tu vodiace prvky pre nevidiacich a zvýšili dĺžku koľají. Zároveň bol vymenený koľajový spodok, zvršok a koľajové polia. Upravené boli tiež trakčné vedenie, káblové rozvody, osvetlenie a ďalšie súčasti stanice. Novoinštalované boli tiež „informačné a oznamovacie prvky pre cestujúcu verejnosť“. Náklady na stavbu boli cca 2 mil. Eur.
Stanice na trati
- Kúty – križovatka s traťou 110 (Bratislava- Břeclav) a 114 ( Kúty- Skalica- Sudoměrice ČD)
- Kuklov
- Šaštín- Stráže
- Borský Mikuláš
- Šajdíkove Humence
- Senica
- Jablonica
