Trať ŽSR 116 Jablonica- Kúty

1071
0
ZDIEĽAŤ

Jazda v osobnom vlaku Os 2602 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. 

Radenie vlaku

 Rušeň 240 + 2x osobný vozeň Bdtmee + osobný vozeň Bdgtmee

Železničná trať Kúty – Trnava (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 116) je elektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Kúty a Trnavu. Prepája trate 110 (Bratislava – Břeclav) a 120 (Bratislava – Žilina).

V stanici Jablonica je odbočka na trať Jablonica – Brezová pod Bradlom (trať ŽSR 117). Na tejto trati je v súčasnosti osobná doprava zastavená.

ZSSK na tejto trati v súčasnom grafikone vlakovej dopravy prevádzkuje denne 11 párov osobných vlakov.

Na vlaky sú nasadzované klasické súpravy.

V Trnave je trať napojená na trať ŽSR 120 Bratislava – Žilina – (Košice) a na trať ŽSR 133 Trnava – Sereď – Galanta.

ZSSK má v stanici Trnava zriadené Zákaznícke centrum poskytujúce širokú škálu služieb pre cestujúcu verejnosť http://www.slovakrail.sk/sk/sluzby/sluzby-na-stanici/zakaznicke-centra.html  (podľa možnosti výber vhodných informácií z uvedenej stránky).

Ja_Ku1

Číslo trate: ŽSR 116

Správca: Železnice Slovenskej republiky

Trasa: Jablonica- Kúty

Rozchod: 1435 mm

Elektrifikácia: 25 kV  50 Hz

Ja_Ku2

História trate

Železničné spojenie Kútov a Trnavy prvýkrát verejne prezentoval senický rodák Viliam Pauliny-Tóth, poslanec uhorského snemu v roku 1871. Vo svojom návrhu výstavby železníc počítal i s traťou spájajúcou Šahy – Levice – Nitru – Hlohovec – Holíč a Hodonín. Po dlhých rokoch bolo koncom 19. storočia rozhodnuté o výstavbe trate Nitra – Leopoldov – Trnava – Kúty – Břeclav.

Trať bola rozdelená na 2 úseky: Lužianky – Leopoldov a Trnava – Jablonica – Kúty. Vytvárala spojenie Ponitria, Považia a krajinskej hranice s napojením na Severnú dráhu cisára Ferdinanda s dĺžkou 111,7 km. (O úseku Leopoldov – Lužianky viac v článku o trati Leopoldov – Kozárovce.)

Otváranie úsekov:

  1. decembra1897: Trnava- Smolenice – 21,1 km
  2. decembra1897: Jablonica- Kúty – 32,1 km
  3. júna1898: Smolenice – Jablonica – 3,3 km
  4. septembra1899: odbočka Jablonica – Brezová pod Bradlom- 11,7 km
  5. septembra1900: Kúty – krajinská hranica – 6,4 km

Železnica prechádza rovinou i horským terénom Malých Karpát a bolo nutné vykonať množstvo zemných prác. Najzložitejší úsek priesmykom pohoria medzi Smolenicami a Jablonicou je vedený 900 m dlhým tunelom, najväčší násyp má 20,2 m a zárez 16,4 m. Celkovo bolo potrebné vybudovať 212 stavieb v celkovej dĺžke 791 m.

Počas druhej svetovej vojny bola trať i tunel poškodená ustupujúcou nemeckou armádou a boli nutné rozsiahle opravy. Sprejazdnená bola už v máji 1945 a opravy prebiehali až do roku 1947, kedy sa dokončili práce na tuneli.

Elektrifikácia trate prebiehala v dvoch etapách:

  • decembra1980 otvorený úsek Kúty – Jablonica
  • mája1982 otvorený úsek Trnava – Jablonica

Ja_Ku3

 Rekonštrukcia trate a staníc

Budova stanice Senica bola po rekonštrukcii skolaudovaná v apríli 2013. Postavená bola v roku 1897 a rekonštruovaná v rokoch 1967 a 1968. V roku 2013 v stanici boli zrekonštruované koľaje 1, 2 a 3 a nástupištia 1 a 2. Rekonštrukcia umožnila bezbariérový prístup cestujúcich, nainštalovali tu vodiace prvky pre nevidiacich a zvýšili dĺžku koľají. Zároveň bol vymenený koľajový spodok, zvršok a koľajové polia. Upravené boli tiež trakčné vedenie, káblové rozvody, osvetlenie a ďalšie súčasti stanice. Novoinštalované boli tiež „informačné a oznamovacie prvky pre cestujúcu verejnosť“. Náklady na stavbu boli cca 2 mil. Eur.

Stanice na trati

  • Jablonica
  • Senica
  • Šajdíkove Humence
  • Borský Mikuláš
  • Šaštín- Stráže
  • Kuklov
  • Kúty – križovatka s traťou 110 (Bratislava- Břeclav)114 ( Kúty- Skalica- Sudoměrice ČD)

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ