Konferencia k 170. výročiu konskej železnice

980
0
ZDIEĽAŤ

Trnava 3. jún (vovlaku.sk) – Slovenská vedeckotechnická spoločnosť dopravy SVTS, Klub priateľov železníc Trnavy a okolia v spolupráci so železničnými spoločnosťami a mestom Trnava pripravili konferenciu k 170. výročiu príchodu prvého vlaku z Bratislavy do Trnavy, ktorý bol ťahaný koňmi.

Na konferencii, ktorá sa bude konať 9. júna 2016 v zasadačke Mestského úradu v Trnave, vystúpia okrem historikov aj aktívni manažéri k aktuálnym problémom železníc, napríklad k tvorbe cieľového grafikonu vlakovej dopravy, verejnej osobnej doprave v čase bezplatnej železničnej prepravy, výstavbe a obnove železničných tratí a staníc.

Konská železnica medzi Bratislavou a Trnavou bola prvá a jediná nielen na Slovensku, ale aj v celom Uhorsku.  Východzia  stanica v Bratislave bola v blízkosti dnešného hotela Carlton, cestovné lístky sa spočiatku predávali v neďalekom hostinci U slnka. Ďalšia stanica bola v priestoroch historickej budovy na rohu Krížnej a Karadžičovej ulice a odtiaľ pokračovala smerom do Rače, Pezinka a Trnavy. Osobné vlaky mali spravidla dva vozne, nákladné šesť vagónov. Možné zaťaženie jedného osobného vozňa bolo 18 a nákladného vagóna 60 metrických centov. Na osobnú dopravu sa používali rýchlobežné kone odchované na trávnatých stepiach v Uhorsku, na nákladnú dopravu kone štajerského plemena. V staniciach na trase chovali spolu okolo päťdesiat koní. Kone zaraďovali do turnusov tak, že dva dni jazdili a jeden deň mali voľný.

Prevádzka konskej železnice na trase Bratislava – Trnava sa začala 1. júna 1846 a na predĺženej trase do Serede 1. novembra toho istého roku. Vtedy už premávali parné vlaky z Pešti do Vacova a pred dokončením bola trať Pešť – Nové Zámky – Bratislava – Strasshof.  Navyše z rakúskeho Marcheggu sa po novopostavenej trati do Bratislavy chystal príchod prvého parného vlaku. Po revolúcii 1848 – 1949 sa objavili  úvahy o prestavbe konskej železnice Bratislava – Trnava – Sereď na parnú trakciu. Vtedajšie noviny priniesli informáciu, že  na konskej železnici sa uvažuje o výmene koní za parné lokomotívy. To sa však stalo až o dve desaťročia neskôr.

Zásadný  prelom v doprave nastal priebehu 19. storočia. Parníky a železnice desaťnásobne zvýšili  rýchlosť a vzrástol  aj objem prepraveného tovaru.  Už začiatkom 20. storočia jazdili rýchliky rýchlosťou až 100 km/h. Napríklad v roku 1913 210-kilometrovú vzdialenosť z Bratislavy do Budapešti prekonal rýchlik za 2 hodiny a 57 minút. V súčasnosti má medzinárodný rýchlik na tej istej trase jazdný čas kratší len o 12 minút.

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ