Trať ŽSR 183 Poprad-Tatry – Štrbské Pleso (Tatranské elektrické železnice)

2678
2
ZDIEĽAŤ

Jazda v elektrickej jednotke 425.95 (postavenej na báze jednotky Stadler GTW 2/6) TEŽ  Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. 

O trati

Tatranské elektrické železnice tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso (29,110 km, trať ŽSR 183) a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica (5,950 km, trať ŽSR 184).

Prvá trať z Popradu do Starého Smokovca sa začala stavať v roku 1906 a roku 1907 bola dostavaná. Pre technické problémy bola otvorená až 17. decembra 1908. (Otvoril ju gróf Aehrenthal.) Nahradila tzv. tatranský trolejbus (omnibus), ktorý tam premával v rokoch 1904 – 1905.

Úsek železnice zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice bol otvorený 16. decembra 1911 a posledný úsek, Starý Smokovec – Štrbské Pleso bol otvorený 13. augusta 1912.

Od roku 1949 bola v správe Československých štátnych dráh, čiže od roku 1992 v správe Železníc Slovenskej republiky. V rokoch 1965 – 1969 bola rekonštruovaná a od roku 1970 slúži výlučne na osobnú dopravu.

Jazdili tu elektrické jednotky (EMU) radu 420.95 vyrobené na začiatku 70. rokov 20. storočia. Od roku 2003 boli nahradené novými radu 425.95 s odlišným dizajnom, vyrobenými vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie.

Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ.

Číslo trate: ŽSR – 183
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso
Otvorenie trate: 20.12.1908
Rozchod: 1 000 mm  
Elektrifikácia: 1,5 kV =        

 

Z histórie

Vďaka výstavbe prvých železničných tratí na Slovensku v druhej polovici 19. storočia (Košicko-bohumínska železnica v roku 1871 a trať z Popradu do Kežmarku 25. júla 1892) začali byť Vysoké Tatry dostupnejšie a začala sa tu rozvíjať turistika. V roku 1896 bola sprevádzkovaná ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso. Spojenie zabezpečovali konské záprahy a omnibusy, v rokoch 1904až 1906 dokonca trolejbusy. Tie sa však ukázali ako nevyhovujúce, a tak sa podnikatelia Matejka a Krieger rozhodli vybudovať železničnú trať, ktorá by spojila Poprad a Starý Smokovec. Rozchod koľají mal byť 1000 mm, trať mala byť elektrifikovaná a vlaky mali jazdiť pod napätím 550 V.

Trať sa začala stavať v roku 1906, vo februári 1908 bola v podstate dokončená. Ako oficiálny termín otvorenia bol stanovený 1. júl1908. Ten sa však nakoniec ukázal ako veľmi nereálny, vzhľadom na to, že kráľovské ministerstvo obchodu ju odmietlo sprevádzkovať z dôvodu niektorých nevyhovujúcich technických parametrov. Nakoniec sa začalo jazdiť na trati Poprad-Tatry – Starý Smokovec s dĺžkou 13,6 km od 20. decembra 1908.

O tri roky neskôr sa jazdilo aj na trati z Tatranskej Lomnice cez Starý Smokovec do Tatranskej Polianky, a to od 16. decembra 1911. Na poslednom, najnáročnejšom úseku na Štrbské Pleso sa začala premávka od 13. augusta 1912. V prevádzke boli okrem osobných aj nákladné vozne na prepravu uhlia, tehál, cementu a iného nákladu. Vďaka dobrým hospodárskym výsledkom sa uvažovalo aj o ďalších tratiach, napríklad Štrbské Pleso – Liptovský Hrádok, tieto návrhy však ukončila prvá svetová vojna.

Na prelome desiatych a dvadsiatych rokov sa zmenil majiteľ, dovtedy spoločnost prevádzkujúcu železnicu vlastnila anglo-maďarská banka Aegisz so sídlom v Budapešti, následne prebehla reforma vedenia a jeho zjednodušenie. Vďaka snehovým pluhom sa mohlo jazdiť od prelomu rokov 1923 a 1924 aj v zime.

Až do roku 1928 používali hnacie vozidlá lýrové zberače, ktoré neskôr nahradili pantografické. V 30. rokoch sa objavili prvé vlaky vyrobené v ČSR.

V roku 1948 sa celá prevádzka znárodnila, ďalších vyše 40 rokov (1950 a 1992) bola v správe ČSD, od roku 1992 ju spravujú Železnice Slovenskej republiky.

V 50. rokoch sa postupne začali dodávať nové vozidlá M 49.0, tie sa však neosvedčili, a tak ich v 60. rokoch nahradili trojdielne súpravy nového radu EMU 89.0 (v súčasnosti označovaného ako 420.95). Išlo o vlaky československej výroby z ČKD, dodávané boli až do roku 1970. Pri ich vývoji sa použili niektoré skúsenosti z výroby električiek typu Tatra T2 a Tatra T3.

Medzi rokmi 1965 a 1969 prebehla k majstrovstvám sveta v lyžovaní rekonštrukcia, po roku 1970 už slúžila železnica výlučne osobnej doprave. O ďalších 15 rokov neskôr pribudli ešte dva rušne, vyrobené v sovietskej Kaluge. Posledné zmeny vo vozovom parku sa uskutočnili na prelome tisícročia, podľa tendra, ktorý v roku 1995 vyhralo konzorcium Stadler-Adtranz sú teraz vlaky EMU 420.95 z 60. rokov vymieňané za nové radu 425.95 vyrobené vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie. Dnes sú TEŽ napájané napätím 1500 V.

Vozidlový park

Súčasný vozidlový park:
Stadler GTW 2/6- počet vozidiel 15.

Vozidlový park tvoria aj historické a pracovné vozidlá:

  • Prívesný vozeň Ganz #12
  • Prívesný vozeň Ganz #16
  • Motorový vozeň vozeň Ganz #22, prezýva sa Kométa
  • Motorový vozeň Ringhoffer #7
  • Nákladný vozeň #35
  • Motorový vozeň Tatra M 49.0
  • Prívesný vozeň Tatra Calm/u
  • Dve jednotky Tatra – ČKD EMU 89.0

Stanice a zastávky na trati

  • Poprad – Tatry
  • Veľký Slavkov
  • Nová Lesná
  • Pod Lesom
  • Dolný Smokovec
  • Starý Smokovec
  • Nový Smokovec
  • Sibír
  • Tatranské Zruby
  • Tatranská Polianka
  • Danielov Dom
  • Nová Polianka
  • Vyšné Hágy
  • Popradské Pleso
  • Štrbské Pleso

Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net

2 KOMENTÁRE

  1. Po této trati jsem se svezl v roce 1984. Ve stanici Poprad-Tatry bylo tehdy dvoukolejné nástupiště pro vlaky TEŽ na západ od výpravní budovy a trať pak stoupala na most společný se silnicí, kde překračovala hlavní trať (tehdy číslo 400 ČSD, dnes 180 ŽSR) nad západním zhlavím zmíněné stanice. Za zmíněným mostem odbočovala kolej do depa. Trať pak pokračovala přes obec Veľká (byly zde zastávky Veľká a Veľká zastávka) do Veľkého Slavkova. Ani nevím, kdy byl tento úsek opuštěn a bylo zřízeno nové nástupiště kolmé k hlavnímu kolejišti ve stanici Poprad-Tatry, odkud se nyní odjíždí směr Veľký Slakov. Na tomto novém úseku byla jeden čas také zastávka Poprad sídlisko, dnes však už neexistuje.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.