Trať ŽSR 180 Žilina – Košice

840
0

Jazda v rýchliku v rýchliku R 601 Váh Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Radenie vlaku

Rušeň 361 + vozeň Ampeer+ reštauračný vozeň WRReer61 + vozeň Bdghmeer61 + 6x  vozeň Bmeer61 + vozeň B + poštový vozeň Postw

O trati

Železničná trať Žilina – Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.

 

Číslo trate: ŽSR – 180
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Žilina – Košice
Otvorenie trate: 1870 – 1872
Rozchod: 1 435 mm  
Elektrifikácia: 3 kV =        

Z histórie

Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.

Otváranie jednotlivých úsekov:

  • 9. 1870: Košice- Kysak – Prešov
  • 2. 1871: Bohumín- Český Těšín
  • 2. 1871: Český Tešín – Žilina
  • 12. 1871: Žilina – Poprad
  • 12. 1871: Poprad – Spišská Nová Ves
  • 3. 1872: Spišská Nová Ves – Kysak

Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.

Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.

Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.

Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.

Parametre trate

Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.

Modernizácia trate

V roku 2011 bola ukončená výstavba novej zriaďovacej stanice Žilina – Teplička.
Modernizácia trate pod Tatrami sa má uskutočniť po roku 2015. Zrekonštruovaná má pri nej byť nielen trať, ale aj stanica Štrba. Kvôli novým parametrom trate (medzi inými aj maximálna prevádzková rýchlosť do 200 km/h, plánovaná minimálna 160 km/h) bude takmer trojkilometrový úsek medzi Štrbou a Svitom vedený po novom telese. V rámci modernizácie sa preloží 22% súčasnej trate. Dĺžka trate v úseku sa tak zníži z 12,868 km na 12,700 km. Štúdia zrealizovateľnosti trate Žilina – Košice – Čierna nad Tisou bola schválená Ministerstvom dopravy 1. februára 2016. Z pôvodného počtu viac než 30 variantov konečná správa porovnala 4. Schválená bola alternatíva 3.1, ktorá ráta s prevádzkovými rýchlosťami 120, 140 a 160 km/h a kompromisom medzi zefektívnením trate a vynaloženými prostriedkami. Realizácia má byť prevedená tak, aby sa stihol Operačný program na roky 2016-2020. V roku 2017 sa počíta so zahájením výstavby v úsekoch Liptovský Hrádok – Paludza a Lučivná – Poprad.

 

Úsek Začiatok prác

predpoklad

Ukončenie prác

predpoklad

Začiatok prác Ukončenie prác
Žilina – Kraľovany
Kraľovany – vyh. Paludza
Paludza – Liptovský Hrádok 2017 2020
Liptovský Hrádok – Východná
Východná – Važec
Važec – Lučivná
Lučivná – Poprad-Tatry 2017 2020
Poprad-Tatry – Krompachy
Krompachy – Kysak
Kysak – Košice

 

Stanice a zastávky na trati

  • Žilina- križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina), 126 (Žilina – Rajec) a 127 (Žilina – Mosty u Jablunkova)
  • Teplička nad Váhom
  • Varín
  • Strečno
  • Vrútky- križovatka s traťou 170 (Vrútky – Zvolen)
  • Vrútkynákladná stanica
  • Sučany
  • Turany
  • Krpeľany
  • Šútovo
  • Kraľovany- križovatka s traťou 181 (Kraľovany – Trstená)
  • Stankovany
  • Ľubochňa
  • Švošov
  • Hrboltová
  • Ružomberok Rybárpole
  • Ružomberok
  • Lisková
  • Liptovská Teplá
  • Liptovské Vlachy
  • Liptovský Mikuláš
  • Okoličné
  • Podtureň
  • Liptovský Hrádok
  • Kráľova Lehota
  • Východná
  • Važec
  • Štrba- križovatka s traťou 182 (Štrba – Štrbské Pleso)
  • Štrba zastávka
  • Svit
  • Poprad – Tatry- križovatka s traťou 183 (Poprad – Štrbské Pleso) a 185 (Poprad – Plaveč)
  • Gánovce
  • Spišský Štiavnik
  • Vydrník
  • Letanovce
  • Spišské Tomášovce
  • Smižany
  • Spišská Nová Ves- križovatka s traťou 186 (Spišská Nová Ves – Levoča)
  • Teplička nad Hornádom
  • Markušovce
  • Matejovce nad Hornádom
  • Chrasť nad Hornádom
  • Vítkovce
  • Olcnava
  • Spišské Vlachy- križovatka s traťou 187 (Spišské Vlachy – Spišské Podhradie)
  • Krompachy
  • Richnava
  • Kluknava
  • Margecany- križovatka s traťou 173 (Červená Skala – Margecany)
  • Margecanyzastávka
  • Ružín
  • Malá Lodina
  • Veľká Lodina
  • Kysak- križovatka s traťou 188 (Košice – Muszyna)
  • Trebejov
  • Kostoľany nad Hornádom
  • Ťahanovce
  • Košice- hl. stanica – križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice), 169 (Košice – Hidasnémeti) a 190 (Košice – Čierna nad Tisou)

Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.