Trať ŽSR 120 Žilina – Bratislava

786
0

Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 606 v elektrickom rušni radu 361.

Radenie vlaku

Rušeň 361 + 3x osobný vozeň B(ZSSK) + 2x osobný vozeň Bmeer + 2x osobný vozeň Beer + 1x osobný vozeň Bpeer + 1x osobný vozeň Bmpeer + 1x BDsee/Bdghmeer + 1x ARmeer + 1x Apeer

Železničná trať Bratislava- Žilina sa nazýva aj Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120. Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Žilinu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.

Číslo trate: ŽSR – 120
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Žilina – Bratislava
Rozchod: 1 435 mm  
Elektrifikácia: Napájacia sústava na úseku:

Žilina  – Púchov: jednosmerný prúd 3kV

Púchov – Bratislava: striedavý prúd 25 kV 50 Hz      

 

Z histórie trate

Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22.1.1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl. Pomerne nízky náklad stavby súvisel s použitím koní ako ťažnej sily. 27. septembra 1840 začala skúšobná a 4.10.1840 verejná prevádzka 15,5 km dlhej konskej železnice medzi mestami Bratislava a Svätý Jur (prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku). Na úseku Svätý Jur – Pezinok sa prevádzka začala 30.6.1841. V roku 1872 trať zatvorili kvôli rekonštrukcii na parnú trakciu. 11. decembra 1846 bol sprevádzkovaný úsek po Sereď, 20. augusta 1848 po nej šiel prvý parný vlak z Viedne. V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. 1. mája 1873 oficiálne spustili premávku parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava.

Zaujímavosti

Na trati ŽSR číslo 120 medzi stanicami Pezinok a Šenkvice sa nachádza železničná estakáda. Jej dĺžka je 740 m a dokončili ju v roku 2005.
Vybudovali ju ako najzložitejšiu časť stavby preložky V. koridoru a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť modernizovaného úseku kopíruje pôvodnú starú trať v dĺžke 1,5 km a druhý úsek nahradila preložka železničnej trate v dĺžke 3,5 km. V tomto úseku je nová trať vedená na novovybudovanom železničnom násype, ktorého výška je až do 8 m a zvyšnú časť tvorí železničná estakáda v dĺžke 740 m.

Modernizácia úsekov na trati

Úsek Dĺžka začiatok výstavby Uvedenie do prevádzky
Bratislava Rača – Trnava
Bratislava Rača – Šenkvice (mimo staníc) 13,4 km marec 2002 september 2006
Šenkvice – Cífer a stanice v úseku Rača – Trnava 22,4 km júl 2004 september 2008
Cífer – Trnava (mimo staníc) 5,8 km marec 2000 jún 2001
Trnava – Nové Mesto nad Váhom
Trnava (mimo) – Piešťany (mimo) 33 km október 2004 marec 2008
Piešťany (vrátane) – Nové Mesto nad Váhom (vrátane) 20 km marec 2006 marec 2009
Nové Mesto nad Váhom – Púchov
Nové Mesto nad Váhom (mimo) – Trenčianske Bohuslavice (mimo) 4,5 km september 2009 máj 2013
Trenčianske Bohuslavice (vrátane) – Zlatovce (mimo) 12,9 km september 2009 máj 2013
Zlatovce (vrátane) – Trenčianska Teplá (mimo) 12,2 km október 2012 december 2017
Trenčianska Teplá (vrátane) – Ilava (mimo) 11,4 km november 2009 júl 2014
Ilava (vrátane) – Beluša (mimo) 12,2 km november 2009 júl 2014
Beluša (vrátane) – Púchov (vrátane) 9,7 km júl 2012 november 2015
Púchov – Žilina
Púchov (mimo) – Považská Teplá (vrátane) 15,8 km september 2016 december 2020
Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo) 22,7 km január 2014 december 2018

Podrobnosti modernizácie

 Zlatovce – Trenčianska Teplá
Začiatok stavebných prác v Trenčíne začal s niekoľkoročným sklzom kvôli prieťahom vo verejnom obstarávaní až vo februári 2013. Kvôli stavbe nového železničného mosta boli asanované rodinné domy v Orechovom. Výstavba mosta má trvať tri roky. V meste tiež postavili podchody a podjazdy, premiestnili ulicu Mládežnícku a inžinierske siete.

Modernizácia traťového úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá (12 km) mala byť pôvodne hotová vo februári 2016, potom presunutá pre meškanie prác na november 2016, najnovšie bude trvať až do októbra 2017. Prvý vlak po novom železničnom moste cez Váh prešiel v máji 2017.

Trenčianska Teplá – Beluša
V júli 2013 Európska komisia oznámila investíciu 196,5 milióna € z Kohézneho fondu na tento 20,4 km úsek. Celkové náklady boli 392,3 mil. €, projekt bol implementovaný do mája 2015.

Púchov (mimo) – Považská Teplá
V jeseni 2016 sa začala najnáročnejšia železničná stavba v histórii ŽSR, ktorou je prestavba posledného traťového úseku medzi Bratislavou a Žilinou. Do decembra 2020 by malo združenie Nimnica (s členmi Doprastav a.s., TSS Grade a.s., Subterra a.s., Elektrizace železnic Praha a.s.) postaviť za 369,4 mil. € bez DPH v prevažnej miere novú trať, ktorá nahradí súčasnú, z väčšej miery už nevyhovujúcu. Na rozdiel od súčasnej trate, ktorá v úseku Púchov – Žilina v prevažnej miere kopíruje brehy Nosickej Priehrady, nová trať má za účelom dosiahnutia maximálnej rýchlosti 160 km/h viesť zväčša po umelých stavbách.

Za Železničnou stanicou Púchov sa trať odkloní vľavo, mostom dĺžky 379 m preklenie Nosický kanál a ďalej pokračuje po ostrove medzi kanálom a Váhom. Ďalej preklenie rieku Váh a cestu II/507 a tunelom Diel dĺžky 1081,7 m podíde rovnomenný vrch. Ďalší most, dlhý 653 m, prevedie trať ponad Nosickú priehradu. Nasleduje Tunel Milochov (1 861 m, za ktorým sa trať dostáva do súčasnej polohy. V existujúcej polohe zostane aj železničná stanica Považská Bystrica; jej koľajisko však prejde zásadnou rekonštrukciou. Celkovo sa medzi Púchovou a Považskou Bystricou trať skráti o 2,7 km. V úseku Považská Bystrica – Považská Teplá sa trať kvôli zväčšeniu smerových oblúkov dostáva bližšie k rieke Váh., z uvedeného dôvodu bude potrebné vybudovať viaceré oporné múry.

Na riadenie železničnej premávky sa vybralo nové staničné zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie na princípe elektronického stavadla s väzbou na vlakový zabezpečovač (ETCS). Takisto je navrhnuté aj nové traťové zabezpečovacie zariadenie, ktoré sa vybuduje so systémom automatických hradiel s nadstavbou na kontrolu rýchlostí. Súčasťou stavby je aj vybudovanie novej telekomunikačnej techniky a nových systémov prenosu dát mobilnej rádiovej siete, čo umožní priame rádiové spojenie dispečera s pohybujúcimi sa vlakmi. Celý úsek realizovanej stavby sa bude ovládať z riadiaceho centra v Púchove.

Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo)
V roku 2014 začala modernizácia trate v traťovom úseku Považská Teplá – Žilina zdriaďovacia stanica. Úsek Považská Teplá – Žilina je dlhý 22 702 m (z toho 4 100 m je vedených v novej polohe) a obsahuje 50 613 m nových koľají, 44 kusov výhybiek, 5 nových podchodov pre cestujúcich a verejnosť, 7 nových mostov a 13 113 m protihlukových stien. V rámci vyvolaných investícií bolo postavených tiež 5 cestných nadjazdov. Po rekonštrukcií sa zvýši maximálna rýchlosť na 120 – 160 km/h pre konvenčné vlaky, vlaky s naklápacími súpravami budú môcť jazdiť vďaka európskemu vlakovému zabezpečovaču (ETCS) aj vyššími rýchlosťami. V úseku bolo tiež inštalované nové trakčné vedenie, zabezpečovacie zariadenie a oznamovacie zariadenie. Stavbu realizovalo združenie TEBS (TSS Grade a.s., Elektrizace železníc Praha a.s., Bogl & Krýsl k.s. a Swietelsky Slovakia s.r.o.). Celkové investície do tohto úseku predstavujú 26,887 mil €.Stavba bola dokončená vo februári 2018.

Stanice na trati

  • Žilina
  • Žilina zriaďovacia stanica
  • Horný Hričov
  • Dolný Hričov
  • Kotešová
  • Bytča
  • Predmier
  • Plevník-Drienové
  • Považská Teplá
  • Milochov
  • Nosice
  • Púchov
  • Dolné Kočkovce
  • Beluša
  • Ladce
  • Košeca
  • Ilava
  • Dubnica nad Váhom
  • Trenčianska Teplá
  • Opatová nad Váhom
  • Trenčín– križovatka s traťou 143
  • Zlatovce
  • Kostolná – Zariečie
  • Melčice
  • Trenčianske Bohuslavice
  • Nové Mesto nad Váhom– križovatka s traťou 121
  • Považany
  • Brunovce
  • Horná Streda
  • Piešťany
  • Drahovcezastávka
  • Veľké Kostoľany
  • Madunice
  • Leopoldov– križovatka s traťou 133 a 141
  • Brestovany
  • Trnava– križovatka s traťou 116 a 133
  • Cífer
  • Báhoň
  • Šenkvice
  • Pezinok
  • Svätý Jur
  • Bratislava Rača– križovatka s traťou 602
  • Bratislava Vinohrady
  • Bratislava hlavná stanica

Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.