Trať ŽSR 120 Bratislava– Trnava

3421
1

Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 362.

Radenie vlaku

Rušeň 362 + vozeň Aeer61 + vozeň Apeer61 + vozeň WRRmeer61 + vozeň BDshmeer + 3x vozeň Beer61 + 4x vozeň Bmpeer61.

Číslo trate: ŽSR – 120
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Bratislava – Trnava
Rozchod: 1 435 mm
Elektrifikácia: Napájacia sústava – striedavý prúd 25 kV 50 Hz

Železničná trať Bratislava – Trnava je súčasťou trate Bratislava– Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Trnavu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.

Z histórie trate

Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22.1.1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl. Pomerne nízky náklad stavby súvisel s použitím koní ako ťažnej sily. 27. septembra 1840 začala skúšobná a 4.10.1840 verejná prevádzka 15,5 km dlhej konskej železnice medzi mestami Bratislava a Svätý Jur (prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku). Na úseku Svätý Jur – Pezinok sa prevádzka začala 30.6.1841. V roku 1872 trať zatvorili kvôli rekonštrukcii na parnú trakciu. 11. decembra 1846 bol sprevádzkovaný úsek po Sereď, 20. augusta 1848 po nej šiel prvý parný vlak z Viedne. V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. 1. mája 1873 oficiálne spustili premávku parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava.

Zaujímavosti

Na trati ŽSR číslo 120 medzi stanicami Pezinok a Šenkvice sa nachádza železničná estakáda. Jej dĺžka je 740 m a dokončili ju v roku 2005.
Vybudovali ju ako najzložitejšiu časť stavby preložky V. koridoru a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť modernizovaného úseku kopíruje pôvodnú starú trať v dĺžke 1,5 km a druhý úsek nahradila preložka železničnej trate v dĺžke 3,5 km. V tomto úseku je nová trať vedená na novovybudovanom železničnom násype, ktorého výška je až do 8 m a zvyšnú časť tvorí železničná estakáda v dĺžke 740 m.

Modernizácia úsekov na trati

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
Bratislava  – Trnava
Bratislava Rača – Šenkvice (mimo staníc) 13,4 km marec 2002 september 2006
Šenkvice – Cífer a stanice v úseku Rača – Trnava 22,4 km júl 2004 september 2008
Cífer – Trnava (mimo staníc) 5,8 km marec 2000 jún 2001

Stanice na trati

  • Bratislava hlavná stanica – križovatka s traťou 100, 110, 130, 132 a 607
  • Bratislava-Vinohrady
  • Bratislava-Rača – križovatka s traťou 602
  • Svätý Jur
  • Pezinok zastávka
  • Pezinok
  • Šenkvice
  • Báhoň
  • Cífer
  • Trnava – križovatka s traťou 116 a 133

 

1 komentár

  1. Zajímavé video z první koridorizované trati na Slovensku. ŽSR ve stanicích na této trati instalují elektronické zabezpečovací zařízení (pravděpodobně ESA stejně jako SŽDC v České republice). Rozdíl je však v traťovém zabezpečovacím zařízení – zatímco SŽDC na svých koridorových tratích preferuje autoblok, tak ŽSR preferuje automatická hradla. Svým způsobem obojí funguje takřka stejně, ale řekl bych, že u automatických hradel lze mezistaniční úseky rozdělit na méně oddílů než v případě autobloku. Další rozdíl je v tom, že zatímco u autobloku je každé návěstidlo zároveň předvěstí pro další návěstidlo, u automatických hradel tomu tak není a každé návěstidlo musí mít svou samostatnou předvěst.

Napísať odpoveď pre Jiří Kratochvíl Zrušenie odpovede

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.