Strieborný šíp kedysi zadupali dejiny do podvalov. Ale teraz znovu povstal

558
0
ZDIEĽAŤ

Praha, 11. október (ČT24) – Motorový vozeň M260.001 nazývaný tiež Strieborný šíp splnil všetky skúšky a môže začať jazdiť s cestujúcimi na historických jazdách. Možnože ich po svojom znovuzrodení zvezie viac ako v časoch, keď jazdil v pravidelnej prevádzke. História mu totiž vôbec nepriala. Vznikol tesne pred druhou svetovou vojnou, počas nej však nejazdil, po nej na neho zostala len prevádzka na lokálkach. Ani na nich však nevydržal dlho.

m_260_001_seitenansicht_auf_drehscheibe

Strieborný šíp mal byť takou ľudovejšou Slovenskou strelou. Zatiaľ čo „strelu“ využívali Československé štátne dráhy k expresnému spojeniu Prahy, Brna a Bratislavy a kto ňou chcel ísť, musel mať lístok druhej triedy, v Striebornom šípe malo stačiť základné cestovné pre tretiu triedu, mal jazdiť na iných tratiach, ale z hľadiska technickej výnimočnosti si so svojím slávnejším náprotivkom nezadal.


Motorové vozidlá z druhej polovice 30. rokov sa od starších obdobných vozidiel dramaticky líšili. Napríklad vozidlá M234.0 či M273.0 boli napriek všetkej svojej pokrokovosti a výnimočnosti skrátka vagóny s motorom. Bolo to logické aj preto, že v ČSD dlho prevládala myšlienka, že motorové vozidlá majú jazdiť s prípojnými vozňami. To však pre Strieborný šíp už neplatilo. „Toto vozidlo aj Slovenská strela sa vydali úplne iným smerom. (…) Nerobilo sa nič štandardne. Človek tu vidí všetko – automobilový priemysel, letecký priemysel, „podotkol Arnošt Kohl, ktorý v DPOV Nymburk viedol novodobú obnovu Strieborného šípu.

m_260_001_ansicht_hinten

Na rozdiel od Slovenskej strely (teda dvojica jednotiek rady M290.0, ktoré spočiatku vozili rovnomenný vlak, ktorý jazdí dodnes, ale už bez nich), ktorú zostavili v Kopřivnici bol Strieborný šíp dielom ČKD, respektíve dcérskej Pragy. Oproti Strele mal nižšiu maximálnu rýchlosť, obmedzená bola na 80 km/h. Také bolo zadanie ČSD a tak vozidlo nejazdilo rýchlejšie, aj keď výkonom motorov Slovenskú strelu naopak predčilo. Jej slávu však Šíp nikdy nedosiahol. Nebolo to len preto, že nebol postavený pre tak prestížne spojenie, ale hlavne preto, že svoje možnosti vlastne nikdy nemohol ukázať.

m_260_001_bezeichnung

Keď motorový vozeň vyšiel na prvú prezentačnú jazdu pre zástupcov tlače, písal sa 14. marec 1939. O deň neskôr začala okupácia českých krajín a Strieborný šíp skončil doslova na vedľajšej koľaji. Súviselo to najprv s tým, že projekt napriek všetkému ešte nebol hotový, neskôr zasa bránil prevádzke moderného motorového vozidla nedostatok pohonných hmôt, ktorý vtedy odstavil aj obe vozidlá Slovenskej strely, ale aj motorové jednotky Nemeckých ríšskych dráh.

m_260_001_raucherabteil

A práve nemecké jednotky sa stali osudom Strieborného šípu. Ľahké súpravy s rýchlosťou až 160 km/h totiž po vojne prišli ako ukoristené aj k ČSD, ktoré ich nasadili na rýchle spoje medzi najväčšími mestami (najmä Ostravan a tiež Slovenskú strelu). Ostatné diaľkové spojenie pripadli parnej trakcii.

m_260_001_eigentumswappen

A zatiaľ čo pôvodné vozy Slovenskej strely slúžili ako vládne vozidlá a vozili československú delegáciu napríklad do Norimbergu, aby sa zúčastnila procesov s nacistickými špičkami, na Strieborný šíp ostali len výkony malého významu. „Cestujúcich vozil od roku 1946 do roku 1953. Skončil na lokálkách v okolí Roudnice nad Labem,“ spresnil generálny riaditeľ Výskumného ústavu železničného Antonín Blažek. Po ukončení svojho nedlhého prevádzkového života slúžil motorový vozeň ako sklad, neskôr ho využívali železničnú modelári ako klubovňu.

m_260_001_fuhrerstand_hinten

Práve do vlastníctva svojej dcérskej spoločnosti VÚŽ odovzdali České dráhy Strieborný šíp v čase jeho obnovy. Bola to mimoriadne náročná práca, aj keď snahy o jeho obnovu síce začali už modelári v 70. a 80. rokoch. Nakoniec ale v roku 2013, kedy rekonštrukcia fakticky začala, ostávali vlastne len pojazd a skriňa. „Normálne sa opravuje tým štýlom, že rozoberiete, spravím a dáte naspäť. Tu sa robila trikrát štyrikrát tá istá vec, „zhrnul Arnošt Kohl.

 

m_260_001_abort

Vzkriesený Strieborný šíp sa už stal hviezdou výstav. Prvýkrát sa verejnosti predstavil už na jar na veľtrhu Raildays v Ostrave. V septembri ho zase mohli obdivovať návštevníci dňa železnice v Chebe. Za sebou už má skúšky na Velímskom okruhu a pred sebou prevádzku v úlohe, ku ktorej bol zrodený, ale nikdy sa jej nedočkal – žiarivého šípu československých tratí.

m_260_001_fahrt_auf_drehscheibe

 

 

csd_r-_m_260-001_1939-02-17-_24

Foto: wikipedia.org

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ