Slovensko malo vyše 100 lesných železničiek, niektoré sa zachovali

364
1

Pribylina/Bratislava 24. októbra (TASR) – Lesná železnica pri Pribyline je zachovaným zvyškom celej siete úzkorozchodných tratí v údolí Čierneho Váhu. Považská lesná železnica bola jednou zo 102 lesných železníc na Slovensku. K nim možno prirátať 11 poľných, vyše 40 banských a 8 osobných tratí.

Na celom území sa vybudovalo viac než 160 úzkorozchodných tratí. Ide o trate s rozchodom 760 resp. 600 mm, v niektorých prípadoch i viac (1000 mm) alebo menej (banské železnice s rozchodom okolo 500 mm). Vo väčšine Európy, ale aj v Číne či Severnej Amerike sa používa rozchod koľají 1435 mm.
TASR prináša prehľad najznámejších lesných železníc, ktoré sa podarilo zachovať alebo sa obnovujú.

Čiernohronská lesná železnička
S celkovou dĺžkou 132 km bola najdlhšou na Slovensku. Fungovala v rokoch 1909-1982, jej rozchod bol 760 mm. Z pôvodnej trate sa zrekonštruoval úsek z Čierneho Balogu do Hronca a do Vydrovskej doliny s dĺžkou 12 kilometrov.
Po zrušení sa železnicu vďaka dobrovoľníkom podarilo obnoviť od 1. mája 1992. Národná kultúrna pamiatka je zachovaná a prevádzkovaná v dĺžke 16 km, jej majiteľom je nezisková organizácia vytvorená združením obcí Mikroregión Čierny Hron.

 Kysucko-oravská lesná železnička
Predstavovala komplex tratí s dĺžkou 110 km. Z toho 61 kilometrov bola hlavná trať, zvyšok tvorili odbočky, ktoré sa budovali, rušili, predlžovali alebo skracovali podľa potreby odvážať vyťažené drevo. Pracovala v rokoch 1916-1973, rozchod trate bol takisto 760 mm.

Zachoval sa úsek medzi Chmúrou (Vychylovka) a Tanečníkom (Oravská Lesná) s unikátnym úvraťovým systémom. V roku 1991 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku SR a je v správe Kysuckého múzea. Úvraťová železnica znamená, že trať prekonáva na malom úseku (1,5 km) veľké prevýšenie (vyše 217 metrov). Úvrať je miesto s výhybkou – vlak prejde určitý úsek, v úvrati zmení smer a ďalšiu časť stúpania prekoná cúvaním. Postup sa opakuje, kým sa nedostane do cieľa.

 Považská lesná železnica
Bola systémom tratí s dĺžkou 107 kilometrov a rozchodom 760 mm. Slúžila na dopravu dreva ale aj ľudí v širokom okolí Liptovského Hrádku v rokoch 1912-1972. Vlaky dosahovali najvyššiu rýchlosť 15 km/h.

Hlavná trať viedla z Liptovského Hrádku do Staníkova, čo bolo 40 km, pribudli odbočky Benkovo, Ipoltica, Svarín, Vyšný Chmelianec a Liptovská Teplička. Časť vozidiel a koľajníc sa presťahovala do Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Zrekonštruovaný úsek by sa mal budúci rok sprístupniť verejnosti.

 Smolenická lesná železnica
Išlo o komplex tratí v Malých Karpatoch v okolí Smoleníc a Dobrej vody s dĺžkou 76 kilometrov. Fungovala v rokoch 1910 až 1972. Železnica pôvodne patrila k fabrike na spracovanie dreva, ktorú pri Horných Orešanoch v roku 1883 založil vtedajší majiteľ panstva gróf Pálffy.

K vyše 70 kilometrom trate na parnú prevádzku s rozchodom 600 mm treba prirátať ešte konské trate na zvážanie dreva s dĺžkou 40 km a rozchodom 760 mm. Tie dojazdili už v roku 1947, parná časť doslúžila v roku 1960. Po roku 1972 bola trať demontovaná, ostali len viditeľné časti násypov v lesoch a ako relikt tiež Lesná železnica Katarínka neďaleko obce Naháč s dĺžkou 400 metrov.

 Nitrianska poľná železnica
Trať s rozchodom 760 mm sa nachádza v areáli Slovenského poľnohospodárskeho múzea (SPM) a Výstaviska Agrokomplex Nitra.

Trať s dĺžkou 1,6 km je spomienkou na poľné železnice. Najdlhšia z nich (100 km) bola vybudovaná v okolí Sládkovičova a bola v prevádzke v rokoch 1906-1952, nasledovala 75-kilometrová trať pri Šuranoch z rokov 1912-1962. Trať z Pohronského Ruskova do Želiezoviec merala 65 km a bola v prevádzke v rokoch 1912-1984. Práve z jej torza vnikla železnička v Nitre.

Ďalšími lesnými železnicami s dĺžkou nad 10 km, ktoré sa zachovali ešte po 2. svetovej vojne, boli napríklad trate:

Topoľčany – Podiel (46 km, 760 mm, 1910-1972)
Topoľčianky – Husárovo (38 km, 760 mm, 1916-1970)
Žarnovica- Brod (34 km, 760 mm, 1923-1966)
Ľubochňa – Močidlá (31 km, 760 mm, 1904-1966 – trať bola elektrifikovaná a prepravovali sa tu aj ľudia)
Vígľaš – Kyslinky (26 km, 760 mm, 1906-1975)
Hriňová – Periská (26 km, 760 mm, 1906-1962)
Lednické Rovne – Suchý potok – Zubák (26 km, 760 mm, 1920-1959, išlo o úvraťovú železnicu)
Malacky–Rohožník–Šimková-Hubalová (25 km, rozchod 600 mm, roky 1892-1965)
Hontianské Tesáre – Ladzany – Klastava – Záholík (23 km, 760 mm, 1914-1952)
Solivar – Prešov – Stavenie (23 km, 1917-1956)
Kamenica nad Cirochou – Habeš (17,2 km, 760 mm, 1905-1973)
Vranov n. Topľou – Čemerné – Roztoky – Hruš. Jarok – Zámutov (17 km, 760 mm 1905-1957)
Spišská Nová Ves – Novoveská Huta (17 km, 760 mm, 1921-1957)
Remetské Hámre – Morské oko (16 km, 760 mm, 1894-1973)
Moravský Ján – Lakšárska Nová Ves – Tŕnie/Kobyliarka (15,6 km, 760 mm, 1919-1947)
Ľuborča – Podkopaná (14 km, 760 mm, 1901-1965)
Závadka nad Hronom – Fabová (14 km, 760 mm, 1916-1965)
Sučany – Struháreň (11 km, 600 mm, 1917-1965)

Zdroje: kysuckemuzeum.sk, museum.sk/ciernohronska-zeleznica-cierny-balog, www2.zsr.sk, vlaky.net, rail.sk

1 komentár

  1. Dovolil by som pripomenúť aj úzkorozchodku Ružomberok – Korytnica-kúpele, momentálne prerobenú na cyklotrasu. Tiež pekná trať v nádhernej prírode. Ak budete mať čas a chuť, choďte sa pozrieť. V lete bolo možné požičať si v Ružomberku bicykle a nechať sa odviezť „Hurvínkom“ na koniec vlečky, odkiaľ sa dalo pokračovať na bicykli až do Korytnice. Dúfam že to tak bude aj na budúce leto.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.