Širokorozchodná železnica nebude pokračovať cez Slovensko

707
0
ZDIEĽAŤ

Bratislava 12. mája (TASR) – Projekt novodobej Hodvábnej cesty je súčasťou dlhodobej stratégie Číny a týka sa najmä budovania infraštruktúry a zvyšovania reálnej ekonomickej moci. O tento projekt je veľký záujem medzi štátmi, no Slovensko, ktoré uvažovalo napríklad o predĺžení širokorozchodnej železnice z Košíc, môže úplne obísť. V diskusnej relácii na TABLET.TV na to upozornil profesor Peter Baláž z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

„Širokorozchodná železnica nebude pokračovať cez Slovensko. Problémom môže byť výkup pozemkov. Diaľničný obchvat Bratislavy je toho príkladom a v prípade širokorozchodnej by to mohlo trvať mnoho rokov. Otázka je aj, prečo by sa o to Číňania zaujímali, keď sa bude ich južná železnica končiť v Budapešti, načo by vynakladali miliardy eur na takýto projekt,“ povedal Baláž s tým, že Slovensko sa o čínsky záujem málo usiluje.

Na víkendovom summite o iniciatíve Belt nad Road (Pás a Cesta), teda novodobej Hodvábnej ceste, bude v Pekingu diskutovať 28 hláv štátov vlád vrátane Vladimira Putina či Miloša Zemana. Z krajín G7 bude mať zastúpenie na najvyššej úrovni len Taliansko. „Bude tam napríklad maďarský, poľský a srbský premiér, teda zástupcovia krajín, s ktorými Čína rozvíja užšie ekonomické vzťahy. Pre Číňanov sú tieto symboly, ako je úroveň zastúpenia na vrcholnom podujatí, veľmi dôležité. Ak by sme chceli pokračovanie Hodvábnej cesty na Slovensko, určite by tam mal byť vyšší predstaviteľ ako minister hospodárstva,“ konštatoval Baláž.

Projekt novodobej Hodvábnej cesty sa rozvinul po roku 2010 a bol odpoveďou na ekonomický vývoj vo svete. „Čína sa stala obchodnou veľmocou číslo jeden, najväčším svetovým exportérom a importérom. Veľká časť exportu smerovala do USA, čo samozrejme zvyšovalo jej závislosť, a preto sa rozhodla diverzifikovať svoje aktivity. Zároveň bola najväčším americkým veriteľom a jej rozhodnutie bolo aj reakciou na globálnu finančnú krízu, ktorá sa začala v USA. Okrem toho, Čína má v súčasnosti obrovský objem investičných prostriedkov a tie sa snaží aktivizovať,“ vysvetlil Baláž.

Projekt má tri hlavné časti. Južná trasa smeruje z Iránu cez Turecko, grécky prístav Pireus, Belehrad až do Budapešti. Severná trasa nadväzuje na Transsibírsku magistrálu a cez Moskvu, Poľsko pokračuje až do nemeckých prístavov a odtiaľ do Veľkej Británie. Dopĺňa ich námorná vetva, kde sa počíta, že vplyvom klimatických zmien sa splavní severná trasa okolo Ruska do Baltského mora, Nemecka, Veľkej Británie a Francúzska. V prípade Slovenska sa v minulosti uvažovalo, že by sa mohlo zapojiť cez pokračovanie širokorozchodnej železnice z Košíc až do Viedne. Spoločný podnik rakúskych, slovenských, ukrajinských a ruských železníc Breitspur Planungsgesellschaft zadal v roku 2015 už druhú štúdiu realizovateľnosti na tento projekt.

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ