Rýchlovlakom z Prahy do Brna za hodinu a 300 českých korún. České TGV majú začať jazdiť v roku 2035

194
0
ZDIEĽAŤ

Praha 9. január (ihned.cz) – Po prvý raz má Česko konkrétny plán, ako vybudovať vysokorýchlostnú železnicu. Osemdesiat stranový dokument, ktorý popisuje trasy, náklady, časy jázd medzi mestami, a dokonca aj pravdepodobné ceny cestovných lístkov, spracovali a na konci januára odovzdali experti českého ministerstva dopravy.

Teraz je štúdia v medzirezortnom pripomienkovom konaní a počas niekoľkých mesiacov by ju mala dostať na stôl vláda.

Na české pomery ambiciózny projekt, ktorému už tento týždeň vyjadril podporu český premiér Sobotka, reaguje na rozširovanie vysokorýchlostných tratí v západnej Európe aj plány napríklad Poľska, Maďarska alebo Srbska. Úlohu zohrali aj zvyšujúci sa tlak na stavbu rýchlej železnice najmä zo strany českých podnikateľov a požiadavka Európskej komisie postaviť trate najneskôr do roku 2050.

„Dokument je prvým skutočne vážnym plánom, ktorý vznikol a som rád, že vláda sa začína zaoberať reálnou výstavbou. Je jasné, že do toho musíme ísť, inak budeme v Európe za outsiderov,“ uviedol profesor Václav Cempírek z Dopravnej fakulty
Jana Pernera pardubickej univerzity, ktorý spis pripomienkoval.

Ministerstvo dopravy ČR navrhuje, aby české vlaky dosahovali rýchlosť minimálne 200 kilometrov za hodinu, čo je hranica pre označenie súpravy za vysokorýchlostnú, na celkovo štyroch trasách:

  • 1 / Praha-Drážďany
  • 2 / Praha-Brno-Břeclav
  • 3 / Brno-Ostrava
  • 4 / Praha-Plzeň-Domažlice-štátne hranice

S výnimkami troch úsekov (Brno-Přerov, Vranovice-Břeclav a Beroun-štátne hranice) by všetky trasy mali viesť po špeciálnych novovybudovaných tratiach s veľkým polomerom zákrut, na ktorých by mohli vlaky jazdiť rýchlosťou až 350 kilometrov za hodinu.

Spomínané tri úseky by prešli len opravami tak, aby na nich mohli vlaky dosahovať rýchlosť 200 km/hod.

Experti s navrhnutou podobou vysokorýchlostnej siete väčšinou súhlasia. „Je to spracované dobre, nesúhlasím iba s termínami. Sprevádzkovanie prvej trate v roku 2035 je neskoro. Akcia sa musí stať vládnou úlohou, treba zmeny stavebného zákona a urýchlenie stavby,“ mieni Cempírek.

Termín 2035 je v dokumente spomenutý v prípade spojenia medzi Prahou a Drážďanmi, ktoré je najviac rozpracované a v utorok jeho budovanie pri návšteve Prahy podporil predseda saskej krajinskej vlády Stanislaw Tillich aj český premiér Sobotka.

Kedy by mali stáť nové koľaje, tunely a mosty na ďalších trasách, však nie je jasné ani z novej štúdie.

Tá je konkrétnejšia ohľadom ceny, za ktorú by mala „česká TGV“ vzniknúť. Napríklad najpotrebnejší úsek z Bratislavy do Brna, ktorý má dve varianty (cez Benešov či Havlíčkův Brod), by stál buď 159, či 122 miliárd českých korún v cenách z roku 2016.

Podobne drahé, ale vrátane úseku v Nemecku a dvadsaťosem kilometrového tunela pod Krušnými horami by bolo spojenie s Drážďanmi. Predpokladaná cena je 129 miliárd korún.

Celková cena vybudovania vysokorýchlostných úsekov by potom bola 496 miliárd korún, pri zahrnutí tridsať percentnej rizikovej prirážky 645 miliárd CZK. Nie je tu zahrnutá modernizácia súčasných tratí, naopak úprava železničného uzla Praha započítaná je.

Autori spočítali v závislosti od nákladov aj cestovné, ktoré by sa v rýchlych vlakoch malo platiť. Lístok medzi Prahou a Brnom by mal stáť 250 až 300 českých korún, do Ostravy z Prahy 400 až 450. „Na základe orientačného výpočtu pri obsadenosti 60 percent vychádza priemerná cena jazdy na 0,93 CZK/ km pre každého cestujúceho, zvýšená o 20 CZK za pridružené náklady – občerstvenie, tlač a pod., „stojí v zdôvodnení.

Atraktívne pôsobia jazdné časy medzi jednotlivými stanicami. Z Prahy do Brna by rýchlovlak išiel 60-75 minút, do Drážďan hodinu, do Ostravy dve až dve a štvrť hodiny.

Peniaze na českú stavbu storočia by mali dodať z veľkej časti európske fondy, napríklad CEF (Connecting Europe Facility), Kohézny fond, spomenuté sú aj štandardné úvery, záruky a PPP (Public Private Partnership) financovanie.

V ministerskej štúdii samozrejme zaznieva veľa argumentov, prečo nové koľajnice stavať a čo by to znamenalo, keby Česko na rýchle vlaky rezignovalo.

Spomenuté je hlavne zvýšenie konkurencieschopnosti regiónov a tým aj krajiny ako celku.

Plus vyriešenie čím ďalej náročnejšej dopravnej situácie na cestách i železnici.

Bez vysokorýchlostných tratí, ktoré budú vo všetkých okolitých krajinách, by sa Česko podľa autorov dostalo do izolácie.

Foto: wikipedia.org, ihned.cz

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ